14.02.2010 - Let do USA

Cez Atlantik som už letel 3x ale nikdy nie do USA. Odbavenie na letisku pre lety do štátov, to je kapitola sama o sebe. Nestačil som sa diviť ! Aj napriek vykonanej štandartnej kontrole batožiny a osôb ako pri všetkých ostatných letoch čaká cestujúcich do USA ďalšia prehliadka pred nástupom do lietadla. Na jednej strane plne chápem dôležitosť bezpečnosti letov, na strane druhej takýto postup považujem za nedôstojný. Každý cestujúci je pred očami ostatných kompletne prehľadaný „osahávaním“, vyzutý na boso a jeho batožina je do posledného kusa rozložená na pult pred očami ďalších cestujúcich. Mne osobne to problém nerobilo ale jasne bolo vidieť rozhorčenie a rozčarovanie hlavne starších ľudí a žien. Pritom stačí urobiť tak málo – postaviť jednu – dve zásteny. No kto chce do USA musí byť ticho a toto rešpektovať !

Môj kľud sa predsa len podarilo rozhádzať pracovníčke kontrolujúcej palubné lístky pri nástupe do lietadla. Letmo pozrela na náš príručný kufrík a keďže sa jej nezdal, kázala nám ho prevážiť. 9,9 kg ! „To je veľa, musíte sa vrátiť a poslať ho ako veľkú batožinu v nákladnom priestore lietadla“ zaujala stanovisko. Namietal, som, že má štandartné rozmery palubnej batožiny a povolenú hmotnosť. Na moju otázku aká váha by bola prípustná mi odpovedala: „8 kg, alebo ešte lepšie 7, máme plný let a veľa batožiny !“ Bránil som sa, že dcéra má so sebou iba malý batôžtek vážiaci asi 2 kg a tá batožina je spoločná, čiže celková hmotnosť spĺňa čo požaduje. Na odmietavé stanovisko som zareagoval demonštratívne a otvoril príručný kufrík, vybral nejaké knižky a zopár ďalších vecí, preložil do batohu dcéry a postavil jej to na váhu. 6,6 kg ! A bola spokojná ! V lietadle sme ihneď veci preložili do pôvodného stavu a neveriacky krútili hlavou. Viva America !