Dokončenie vnútorných voliér

13.apríla 2008 sa mi po dva a polročnej práci podarilo dokončiť aspoň vnútornú časť nášho chovateľského zariadenia. V tento deň sa jeho prvými obyvateľmi, stali naše ararauny Vicky a Arthur, ktoré čakali na tento okamih vyše 2 roky.

Po nasťahovaní araraun do nového domova a ich privyknutiu na nový priestor mi dali najavo, že vyčlenená voliéra patrí im. Rachot, ktorý sa ozýva v plne vykachličkovanom uzavretom priestore keď ma vítajú je neopísateľný. Pripadám si tam, akoby ich bol celý kŕdeľ. Skrátka ako niekde v dažďovom pralese v amazonii. Zatiaľ sú len dve a som zvedavý na tie decibely keď postupne chov rozšírim. Predpokladám však, že ak to bude tempom ako som voliéry staval, tak s pribúdajúcim vekom a arami budem v priamej úmere strácať sluch. Patrí sa aby takáto area (tu som si uvedomil, že slovo „area“ je určite odvodené od slova ara = priestor ktorý svojim krikom dokáže pokryť) mala aj svoj názov a nezameniteľný dojem z príjemných zvukov jej akosi automaticky priradil meno: 

 

      ARALAND

Chovateľské zariadenie je vybudované pre chov papagájov druhu ARA.
Má spolu 8 voliér, rozdelené na vnútornú časť a vonkajšie výlety. Dve majú šírku 2 m, tri sú šírky 1,5 m a tri so šírkou 1 m. Tie najmenšie sú určené pre malé druhy ár. U vnútorných voliér majú všetky dĺžku 3 m a výšku 2,65 m. Popred voliéry vedie manipulačná chodba šírky 1 m. Posledná voliéra, kde sa dal vybudovať vstup priamo je na celú šírku budovy t.j. 4 x 2m a dobudúcna dúfam, že ju raz obsadím s niektorým z najväčších druhov ár. Vonkajšie výlety budú dlhé 6,5 a 5,7 m s výškou okolo 2,3 m. Tieto sú práve v štádiu budovania a v súčastnosti vyberám dostupný materiál na ich výstavbu. Dúfam, že sa ary preletia vo vonkajšej časti ešte toto leto.

Vnútorná časť je rozdelená priečkou na dva priestory (5 a 3 voliéry). Umožňuje to reguláciu vykurovania – odstavenie miestnosti ktorá nebude obsadená. Vykurovanie je riešené nástenným plynovým kotlíkom a po jednom radiátore v každej miestnosti. Tretiu miestnosť tvorí sklad a prípravňa krmiva s inštalovanou kuch.linkou. Voda je do objektu privedená z navŕtanej studne a jej ohrev na umývanie misiek a pod. zabezpečuje taktiež plyn.kotlík s prietokovým ohrevom pitnej vody. Keďže ary boli od narodenia neustále v priestore s bytovou teplotou, vykurujem priestor aj teraz na teplotu okolo 20 0C. Prudká zmena by im rozhodne neprospela. Napriek rozdielnym názorom chovateľov ja ani dobudúcna neuvažujem o chove ár v nevykurovaných priestoroch.
Deliace priečky jednotlivých boxov som vybudoval z cetrisových dosiek. Po krátkom čase sa ukázalo, že tento materiál veľmi pracuje pri zmene teploty a vlhkosti a prakticky sa nedalo zabrániť tvorbe škár medzi jednotlivými spojmi dosiek. Po niekoľkých pokusoch škáry zatmeliť, kedy nakoniec aj tak popraskali som musel pristúpiť k finančne náročnejšiemu riešeniu a dal boxy kompletne vykachličkovať až po strop. Tento je zo sádrokartonových platní a čas ukáže či sa do neho vtáky pustia alebo nie.
Najväčším problémom bolo vybudovanie čelných panelov jednotlivých voliér. Niekoľkomesačné zháňanie inšpirácie, nápadov a voľbe vhodného materiálu skončilo nakoniec hodinami strávenými pri vlastnom návrhu a kresbe výkresov. Nasledoval ďalší problém – zohnať niekoho kto mi nakreslený „nezmysel“ vyrobí. Po niekoľkých mesiacoch sa podarilo, aj keď firma ktorá mi to robila dodala, že už sa do ničoho takého nepustia. Dal som im spraviť čelá aspoň do prvých piatich voliér. Po ich dodaní som som ich ukecal, že ešte budem potrebovať posledné 3 ks ale mám im na to dať zase ďalších pár mesiacov. Čelá voliér, kŕmne pulty, držiaky bidiel vrátane všetkých skrutiek sú zhotovené z nerezovej oceli. V konečnom dôsledku sa táto investícia oplatila aj ekonomicky, pretože na celej realizácii bola najdrahšia práca ktorá tvorila podiel z celkovej ceny vo výške 60%. Výhodu majú zručnejší majstri, ktorý si dokážu takéto práce realizovať sami. Použitím iného materiálu by sa dalo ušetriť možno 15-20% z celkovej ceny, čo sa mi vidí nezaujímavé vzhľadom na životnosť a bezúdržbovosť použitej nerezovej oceli.

Večerné prisvetlenie (na predĺženie dňa) som riešil časovým spínačom umiestneným priamo v rozvádzači el.energie a rohovými trubicovými svietidlami umiestnenými v kŕmnej chodbičke pred každým boxom. Pred samotným večerným zhasnutím svietidiel by mal druhý časový spínač zopnúť nočný okruh. Toto nočné prisvetlenie má zabezpečiť minimum svetla aby papagáje neboli v úplnej tme. Momentálne pracujem na jeho inštalácii a vyberám vhodnú variantu. Zatiaľ arám v noci prisvetľujem svetlom ktoré nechávam zasvietené v prípravni krmiva a prechádza cez presklený priezor v dverách.
Dosť pozornosti som venoval problému ako zabezpečiť voliéry pred neoprávneným vniknutím. Nakoniec som spolu s firmou ktorá robila elektronickú zabezpečovačku nášho domu našiel variantu ako tento systém rozšíriť aj na voliéry bez zbytočných vysokých investícii. V dnešnej dobe sú aj živé tvory záujmom chmatákov a viem že veľmi ťažko by som sa vedel vyrovnať s tým, keby mi niekto ukradol čo i len jedného papagája o ktorého sa denne starám a prirástol mi k srdcu.

Dúfam, že tento príspevok pomôže všetkým, ktorý budú zháňať informácie o budovaní chovateľského zariadenia a taktiež tým, ktorých zaujíma chov takých krásnych papagájov k akým ary rozhodne patria.

 

15.06.2009